Victoria

26.5.17

Random Photos

Ahojte! Ani som si neuvedomila ako rýchlo ten čas beží a ako dávno som na blog nepridala žiadny random s fotkami, takže som sa rozhodla to napraviť a pár fotiek vám ukázať.

Dnes mám celkom produktívny deň, nielenže mám za sebou strašne ťažký deň v škole, ja som si už dokonca aj napísala záverečné práce skoro na všetky predmety. Dokonca už mám hotovú aj prezentáciu na prečítanú knižku, zatiaľ čo moji spolužiaci ešte ani nezačali čítať. Konečne som sa aj dotlačila k dokončeniu tohto článku, hneď po publikovaní sa idem pustiť do písania ďalších dvoch. Dúfam, že máte zo seba všetci aspoň takú radosť ako ja práve teraz zo seba. Dosť by bolo k úvodu, poďme na to.

Koncom apríla prebiehal na gasku crazy week, do ktorého sa naša trieda zapojila a ktorý sme dokonca aj vyhrali. Ak neviete čo to vlastne ten crazy week u nás bol, tak išlo o to, že sme sa každý deň prezliekali do určitej témy. V pondelok to bol pyžamový deň, utorok bol v retro štýle, v stredu sme sa mali obliecť elegantne, vo štvrtok sme sa zahrali na bezdomovcov a zahrali aj malú scénku s požičaným košíkom (nákupným), no a v piatok sme si vymenili pohlavia.

Ešte menšie behind the scenes z bezďáckeho štvrtku, no a menšia nesponzorovaná reklama na Mullermilch.

Celý apríl bol v znamení rodinných výletov.

Škola hrou.

No a posledné dve fotky sú z legendárneho Veľkonočného pondelku, na ktorý budem ešte dlho spomínať.

Skúšali ste už niekedy byť sami v kostole? Nik len vy, sami so sebou? Možno to niekedy vyskúšajte, určite vám to dá veľa.

Ďalšia je fotka Vlada, ktorému biliard ide ľavou zadnou a niekedy sa naň hľadí aj cez ružové okuliare.

Dlhší citátik, ktorý je fakt skvelý.

Dosť z vás sa ma pýtalo na fotku, ktorú som pridala na instagram a v ktorej som označila mišu, že tu máme za rok bývať, no a je to tak, že ak pôjde všetko podľa plánov, tak v treťom ročníku budeme naozaj preč z intráku vo vlastnom, konkrétne tomto, čo ešte veľmi obyvateľne nevypadá.

V apríli bol v Bratislave aj street food park, na ktorý sme sa s Mišou a Sisou dlho tešili, no a spojili sme to s menšou obhliadkou mesta a nákupmi. Konkrétne druhá fotka je z miesta kam netušíme ako sme sa dostali. Celý deň bol pri najmenšom zaujímavý!

No a posledná fotka a celá ďalšia koláž je z ocinovej oslavy štyridsiatky.

Minulý piatok, konkrétne 12.5. som oslávila s kamarátmi svoje meniny a bolo to skvelé, až na to, že nám zo začiatku pršalo, preto druhá fotka ukazuje ako sa s mišou skrývame pod dáždnikom, ktorý už pretekal a tak sme boli ešte pod dekou, no a na prvej sme sa už radšej šli skyť dovnútra a prečkať dážď, našťastie kým dorazili všetci pozvaní počasie sa umúdrilo a nám nakoniec vyšla aj grilovačka! Vyhnala nás až zima, ktorá nám ráno začínala byť.

Hneď v sobotu sme boli na chate osláviť Ninkine 18 narodeniny, no a celá chata bola super!

Minulý týždeň sme opäť boli v kine ako doma, no a viac než Artura (aj keď ten herec stál za to) odporúčame film Chatrč, pri ktorom určite vyroníte nejakú tú slzu (ak ste ako ja, tak preplačete celý film).

No a v sobotu sme oslávili ešte jednu štyridsiatku.

Aj takto zvládame život na gymnáziu.

19.5.17

My favourite creams

16.5.17

Nivea - Care krém

9.5.17

Dear Mom,

Celý tento článok bude venovaný jednej špeciálnej osobe. Tej najšpeciálnejšej. Mojej mamine.

Mami, dúfam, že sa tento článok k tebe nejako dostane, pretože ty si vždy tam, kde ťa práve potrebujem.

Ďakujem ti za všetko mami, za to, že si pri mne stála od malička a stojíš pri mne doteraz a navždy. Ďakujem ti za to, že si ma sprevádzala pri mojich prvých krôčikoch, že si pri mne bola v momente, keď som zistila, že z detskej postieľky sa dá ľahko uniknúť, že si ma naučila bicyklovať sa aj napriek tomu, že tvoje brucho bolo vtedy vďaka tehotenstvu väčšie než môj bicykel. Ďakujem ti za to, že si pri mne stála, keď som chodila uplakaná zo aj do škôlky, keď som nastúpila do školy, že si ma naučila učiť sa, učiť sa na vlastných chybách. Ďakujem ti za to, že si mi dala priestor, na to robiť vlastné chyby, vlastné rozhodnutia, aj keď niekedy neboli vôbec dobré. Ďakujem ti za tvoju plnú podporu, pretože viem, že ju u teba mám, nech robím čokoľvek. Ďakujem ti za tvoju dôveru, lásku, nehu, za všetky tvoje rady. Za to, že keď sa smejem, smeješ sa so mnou a keď plačem, plačeš so mnou. Ďakujem ti za to, že toleruješ moje výkyvy nálad. Aj za to, že chápeš, že jednoducho neznášam rána, takže je úplne normálne, keď sa ti ráno zabudnem pozdraviť. Ďakujem ti za to, že v určitom období, keď som povedala že prídem domov o pol noci a prišla som o tretej ráno, nevypytovala si sa prečo, vedela si kde je pes zakopaný a prečo som to urobila, nevynadala si mi, ba naopak, tolerovala si mi to. Ďakujem ti za to, že v tú noc, keď mi nebolo dobre, si bola pri mne a chodila si ma kontrolovať v pravidelných intervaloch. Ďakujem ti za to, že si kvôli mne klamala. Nespočetne krát. Klamala si učiteľom, mojim kamarátom, rodine a dokonca aj ocinovi. Klamala si kvôli mne, pretože som to tak chcela a potrebovala.

Sama vieš, že posledné obdobie pre mňa nebolo ľahké, prišla prvá veľká láska, v ktorej si ma podporila a sprevádzala ma ňou, no nestála si pri mne iba počas nej, ale aj potom keď prišlo prvé sklamanie. Plakala som, no nebola som v tom sama, lebo si bola pri mne. Ďakujem ti za to, že si sa bála o moje zdravie viac než ja, že si dokázala čakať so mnou hodiny v nemocniciach, že ma nútiš brať lieky, o ktorých si ja myslím svoje a ktoré brať nechcem, no ty na moje zdravie dozeráš a dbáš viac ako ja. Ďakujem ti za to, že si pri mne pri všetkých mojich rozhodnutiach, do ktorých nezasahuješ. Len sa prizeráš a snažíš sa ma navnadiť na správnu cestu. Ďakujem ti za to, že si ma nechala spraviť moje doposiaľ najväčšie rozhodnutie. Odísť. Odísť preč od rodiny, od priateľov, no hlavne od teba. Určite nie je ľahké nechať svoje dieťa ísť, ešte k tomu v tak mladom veku, no ty si ma nechala, lebo si vedela, že to tak chcem ja. Áno viem, je to len internát, no myslím si, že internátni ľudia ma dobre chápu, pretože vedia aké je to odlúčenie ťažké.

Človek si zvykne. No nikdy nezabudne na teplo domova a kto ho tam čaká.

V tomto článku patrí ešte jedno ďakujem jednej ďalšej osobe, ktorá mi otvorila oči a ukázala mi, že aj rodičia robia chyby a zlé rozhodnutia a že nie o všetkom musím vedieť. Takže prepáč mami, prepáč, že v tvojom ťažkom období som pri tebe nestála tak, ako ty stojíš pri mne. Že som ti ho iba sťažila svojimi zbytočnými otázkami, že som sa urážala a vyčítala ti veci, ktoré som ti vyčítať nemala. Prepáč mi za to, že som ti toľkokrát ublížila. Či už slovami alebo skutkami. Ja viem, že si mi to odpustila, veď práve že to viem. Viem ako strašne ma máš rada a ako si mi ochotná odpustiť čokoľvek, no myslím si, že ty nevieš ako veľmi si to vážim a čo to pre mňa znamená. Ľúbim ťa mami, nekonečne, viac než kohokoľvek iného a inak než kohokoľvek iného, pretože nikdy nebudem mať nikoho tak rada ako teba mami.

Prosím Vás, nezabúdajte na to, že sa blíži deň matiek. Skúste svojim maminkám kúpiť nejaké pekné darčeky pre maminku, niečo určite nájdete.Nemusíte jej však dávať len drahé dary, myslím si, že určite postačí kvet, pusa, objatie či veta ľúbim ťa mami.

4.5.17

Článok pre všetkých depresívne mysliacich ľudí

Čím ďalej tým viac to nezvládam.

Otvorene si teraz v mysli uvážte, či ste niekedy túto vetu vyslovili, či už na hlas alebo sami pre seba. Ak je odpoveď áno, tak neprestávajte čítať.

Ja si túto konkrétnu vetu posledné dni, hovorím dosť často. A čo dni, už to budú mesiace. Viete, niekedy sa zamýšľate nad tým, či toto všetko vôbec zvládnete, zamýšľate sa nad tým, kedy sa toho stihlo nakopiť tak strašne veľa, no a na spomínanú kopu len pribúda a pribúda a kebyže je reálna, už by sa podľa mňa zrútila.

V jeden týždeň plačete nad školou v druhom už to je aj ďalší problém o pár dní sa pridajú rodinné problémy, ďalej zdravotné problémy, a vy s tou vašou zlou psychikou už vlastne nerobíte nič iné, len beháte od jedných lekárskych dverí k druhým.

Rovnováha však raz musí prísť. Z kopy sa musí aj uberať a verte mi časom naozaj z tej vašej kopy strašne veľa negatívnych vecí zmizne. Možno nie všetky, možno vás stále niečo bude trápiť, no bude to lepšie, všetko bude lepšie. Všetko čo potrebujete je čas.

Možno už väčšina z vás vie, že moje posledné obdobie nebolo dobré. No teda, ono bolo priam veľmi zlé. Dá sa povedať, že som nežila, len prežívala. Robila som veci, ktoré by som inak nerobila, začala sa baviť s ľuďmi, s ktorými inak nikdy do kontaktu neprichádzam, prišla som o pár ľudí, no to všetko asi malo prísť, jednoducho potrebovala som, aby mi niečo alebo niekto otvoril oči. Boli však dni, v ktorých som sa nevedela tešiť ani z maličkostí a kto ma pozná, ten vie, že sa teším naozaj zo všetkého. Raz sa nás naša angličtinárka (ktorú mám ja len tak mimochodom veľmi rada, lebo je to strašne skvelá osoba) pýtala, čo nás na vtedajšom dni potešilo a každý mal povedať aspoň jednu vec, či mi veríte alebo nie, bola som v takej depke, že som proste nedokázala nájsť nič. Jednoducho jedinou dobrou vecou v ten deň boli peniažky, ktoré mi pípli na účte a myslím si, že vôbec nie je dobré, keď jediná vec, ktorá vám vykúzli aspoň aký taký úsmev sú peniaze.

Tak nejak sa dostávam k bodu s ktorým som chcela začať. Tešiť sa treba z maličkostí. Úplných maličkostí. Zo spevu vtákov, krásnej oblohy, jarných kvetov, z pozdravu od neznámeho, každej dobrej správy, z toho keď sa vám niekto ozve a vy viete, že na vás myslí, jednoducho na svete je toľko krásneho a pozitívneho a my na to často zabúdame a ponárame sa do problémov a depresií. Prestávame vnímať to pekné. Skúsme sa stať na chvíľu ľuďmi, ktorých netrápia každodenné starosti, skúsme všetko zlé zahodiť za hlavu, áno viem, bude to ťažké, no pokúsme sa sústrediť na to dobré, pretože potom keď si na papieri spravíte dva stĺpce a spíšete si tie dobré a zlé veci vo vašom živote, sami uvidíte, že toho dobrého tam je jednoducho viac, lenže dobro zostáva zatienené. Kto alebo čo ho zatieňuje? Na to si už musíte odpovedať sami.

Takže skúsme byť odteraz optimistami s úsmevom na tvári, ktorých už len tak niečo nerozhádže a ktorí zvládnu všetko priam excelentne. Žime pre daný okamih, nepremýšľajme so slzami v očiach o minulosti a naopak, nebojme sa budúcnosti, všetko čo máme je totiž tu a teraz. Kto do toho ide so mnou?