Konečne píšem, sama neverím tomu ako mi to chýbalo. Keď pôjdem s pravdou von a poviem vám, že minimálne štyri posledné články boli predpísané, ešte počas prázdnin, tak vás asi prekvapím. Už vtedy som vedela, že keď príde škola, tak mi na písanie jednoducho nezvýši žiadny čas. Mala som pravdu, nie že mi nezostal čas na písanie, ale ani na čítanie a kopu ďalších vecí. Konečne je tu ale víkend, kedy sa snažím vykompenzovať si tie veci, ktoré mi tak chýbali a vlastne aj preto Vám práve teraz píšem tieto úvodné riadky. Dobrou správou ale je, že nám zostáva už iba týždeň! Potom bude všetko za nami a tak povediac, budem mať po mojom najdôležitejšom vysvedčení, čiže v druhom pol roku už môžem mať kludne aj čisté dvojky. No nič, idem sa ja pustiť do pozerania seriálu Gossip Girl na ktorý som tento týždeň taktiež čas nemala. Už mi zostáva len jedna epizóda do konca prvej série! Nechápem prečo som seriál Gossip Girl nezačala pozerávať skôr! Užite si článok (mimochodom, tento bol písaný niekedy v novembri)!

Veľa ľudí mi dáva otázky typu, kde vidím svoj život o pár rokov? Čím chcem byť? Kde chcem bývať? Čo chcem študovať? A poviem Vám, ak to aj naplánované mám, plány nikdy, ale naozaj nikdy nevyjdú tak, ako si ich naplánujeme. Totiž to nikdy neviete či neskončím tam, kde som, doma bez toho, aby ma prijali na strednú alebo vysokú a či nebudem robiť nejakú podradnú prácu, ktorú by som nechcela robiť ani v najhoršom a najkrutejšom sne. 

Ak sa mám ale zamyslieť nad otázkou, kde sama seba vidím o päť rokov mám jednu jasnú odpoveď! Dá sa povedať, že o päť rokov budem maturovať, tí čo sledujú môj blog pravidelne vedia, že sa chystám na Gymnázium do Banskej Bystrici a chcela by som sa dostať na Sládkoviča, dúfam, že nás tam aj s Mišou vezmú a ,že sa nám splnia naše sny. Samozrejme, že tam budeme musieť ísť na internát alebo do podnájmu to ale ešte presne vyriešené nemáme. Chcem úspešne zmaturovať (to úspešne myslím aspoň na dvojky) a precestovať svet. Po ukončení strednej by som si chcela dať pauzu, ktorá bude trvať rok možno dva, to nik nevie. Cez tú pauzu chcem veľa cestovať a spoznávať, túžim spoznať iné kultúry, rôzne krajiny a precestovať svet skoro krížom krážom. Ak by som vám mala menovať krajiny, ktoré chcem navštíviť tak by sme tu boli veľmi, ale naozaj veľmi dlho. 

Po tomto cestovaní by som si chcela podať prihlášku na vysokú školu, v ktorej však nemám vôbec jasno, a tak povediac ak by som aj mala, nikdy neviem či svoje rozhodnutie nezmením na poslednú chvíľu. Viem, že ma baví písanie a chcela by som sa venovať masmédiám a chcela by som byť novinárkou, rozmýšľala som nad vysokou školou v Prahe možno nejakou inou veľkomestskou školou, ale určite nie nad výškou na Slovensku. Druhou alternatívou je právo, ktoré by som chcela študovať buď v Brne, alebo taktiež nejakom inom veľkomeste a hlavne nie na Slovensku. To, že by som popri strednej aj vysokej škole chcela pracovať vám je dúfam jasné! 



Po ukončení vysokej školy by som si chcela nájsť prácu, ktorá ma bude baviť a vyhovovať mi. To by zrejme bolo to novinárstvo. A taktiež by som chcela žiť v nejakom veľkomeste ja neviem Praha, Londýn, New York, mám veľké ambície viem. Asi ako každá normálna žena si chcem založiť rodinu, mať milujúceho manžela a po nejakých rokoch s ním mať aj deti. No a čo bude potom, v tom zatiaľ až tak jasno nemám. Každý zostarne, ja či ty, či my všetci, ja si svoju starobu predstavujem niekde v domčeku pri mori na hojdacom kresle s manželom. 




Ak sa pýtate či považujem blog za súčasť mojej budúcnosti, tak odpoveď je jednoznačné áno! Tak povediac, medzi novinárstvom a bloggerstvom až taký veľký rozdiel nie je. Blog je jedna z činností, ktorá ma neskutočne baví a ktorú milujem. Či už písanie článkov, spolupráce alebo ľudia ktorí sa dostali do môjho života. Či už Linda, Terka, Radka, Bari, Dada alebo Emma, všetkých si ich nesmierne vážim a patrí im jedno veľké ĎAKUJEM! 

Mám ambície a vôbec nie sú malé to nie, nie som namyslená alebo niečo také, len chcem vo svojom živote niečo dosiahnuť a niekam sa dostať. Nikdy sa mi to ale nemusí podariť,  sama neviem kam ma vietor za tie roky odveje. Tak ako neviem či tu ešte vôbec budem zajtra. Či tu budeme my všetci. Nič nie je isté.