Opäť raz si v týchto nočných hodinách sadám ku počítaču a začínam písať riadky, ktoré sa píšu, dá sa povedať úplne sami. Opäť raz si chcem vyliať srdiečko a podeliť sa s vami o moje terajšie pocity.
A aj napriek tomu, že mi nezostáva takmer žiadny čas na rodinu, kamarátov, Taru, blog, čítanie a fitko, proste na všetky veci, ku ktorým sa rada vraciam, som šťastná za tie veci, ktoré mám. Vďaka brigáde som spoznala veľa nových ľudí, zažila akcie, ktoré by som inak nezažila, naučila sa veľa nových vecí, no a vďaka internátu sa zo mňa stal celkom iný človek, nezávislý, samostatný.O to viac si ale užívam okamihy, keď sa mi podarí po dlhej dobe stretnúť s takmer celou rodinou, keď len tak sedíme a grilujeme. Milujem prechádzky s Tarou, aj keď ich praktizujeme strašne málo, no vždy si ich užijeme. Vždy sa teším na nočné výlety s kamarátmi, pretože si odnášam vždy perfektné spomienky, veď len koľko spomienok máme z posledných zábav. Jednoducho, buďte vďačný za to čo máte a neberte to ako prioritu. Pretože nič vo vašom živote nie je prioritou, príde obdobie keď vám už aj prechádzka so psom začne chýbať, keď si s kamarátkou nebudete vedieť zladiť čas, lebo toho budete mať obe veľa, príde obdobie, keď aj dva týždne neuvidíte svoju rodinu, lebo vám do toho príde kopec iných vecí, no a presne v týchto chvíľach sa naučíte vážiť si to čo máte.
Love u ♥
0 komentárov