V mobile som presiahla 2000 odfotených fotografií! A to nehovorím o tom koľko mám fotiek v podobe tých stiahnutých z messengeru a screenshotov! S každou jednou fotkou, ktorú mám v telefóne sa mi spája strašne veľa spomienok a príbehov a práve kvôli tomu som sa rozhodla vytvoriť nový koncept článkov, v ktorých by som Vám chcela ukázať fotky, ku ktorým sa mi spájajú rôzne spomienky, vo väčšine dúfam, že vtipné! 

Keď sa pozriem na tieto tri fotky je mi do smiechu. Je pravda, že v tej dobe mi bolo skôr do plaču, ale poďme k pointe. Jeden pekný prázdninový týždeň (naozaj pekný, lebo teploty sa šplhali na 35 stupňov) som sa rozhodovala čo idem robiť cez víkend, môj vtedajší týždeň bol veľmi pestrý, kaderníčka, kamarátka a na víkend buď diskotéka alebo chata v Kováčovej s mojou partiou. Tak trošku som zradila partiu a chcela ísť radšej na diskotéku, pretože som v tom klube ešte nebola a s kamarátkou som sa dlho nevidela, no čím bližšie bol piatok tým horší bol môj zdravotný stav (a moji kamaráti Kováčovčania sa mi smiali, že keď nejdem s nimi na chatu, tak ani bez nich na diskotéku, vtedy ale ešte nevedeli, že skončím v nemocnici), a tak keď oni dorazili do Kováčovej, ja som dorazila na nemocničné lôžko. Oni mi poslali do nemocnice takéto pozdravy a ja som plakala na infekčnom (doteraz si myslím, že ma zariekli!:D). 
Tak ale pozdrav z nemocnice som poslala aj ja im! 
V jeden pekný júnový víkend som sa rozhodla zostať v Bystrici a ísť do mesta s kamarátmi. Začali sme s Kikou v Čajovni Čarovni, kde to mám mimochodom naozaj rada a ak chcete ísť niekam na vodnú, tak určite tam (s mojimi spolužiakmi máme vodnú ako tradíciu, takže sme už prešli dosť podnikov a tento nám vyhovoval najviac), no v tento večer mi vodná nejako nepadla, samozrejme bola beztabaková a nepila som alkohol, no keď sme vyšli von smerom na námestie za kamarátmi, s ktorými som sa mala stretnúť som sa skoro na námestí povracala, áno, nebolo to skoro, povracala som sa, ibaže nie na námestí ale na bočnej ulici (okolo mňa chodili ľudia a komentovali, že musím mať minimálne dve promile), ktorú vidíte na druhej fotke, ešte minule som tam videla fľak, ktorý som ľahko identifikovala, neviem či som sa niekedy cítila trápnejšie než v tej chvíli, no teraz na to spomínam s úsmevom! (mimochodom, ak ste sa nezasmiali na tejto storke, tak sa pozrite na moje vtedajšie obočie a zasmejte sa na ňom). 
Moja najlepšia kamarátka má narodeniny 2.1., čo znamená, že každoročná tradícia je, po novoročnej chate prísť rýchlo domov a ísť znovu oslavovať. Tento rok som sa rozhodla, že upečiem svoju prvú tortu v živote, ktorá sa nakoniec vydarila, môžem povedať, že fakt super vyzerala a aj dobre chutila (aspoň v niečom sa pochválim), no tak som s tortou prišla do miestneho baru, dobre skôr dedinskej krčmy, tiež som priniesla aj plastové vidličky a taniere, ľudia sa po nás pozerali celkom divne, no nejako sme to zvládli. Mimochodom, mangová vodka strašne nechutne vonia a zle chutí, takže neodporúčajú ju 3 z 3 Slovákov. 
Presne 9.9.2016 (trošku magical dátum) som sa spoznala s jedným z mojich najlepších kamarátov! Doteraz si pamätám na moment, kedy mi ho moje dve známe predstavili v H&Mku, padla veta ako Viki a toto je náš kamarát Dušan, on je tiež na intráku v Bystrici a Dušan povedal :"Ahoj ja som Peter", tak som si pomyslela, že je asi trošku retardovaný alebo niečo také. No proste v prvej chvíli to nebolo kamarátstvo na prvý pohľad. 
Naše prvé konverzácie prebiehali len cez instagram a boli dooosť trápne :D (inak followujte Dušana @dusanvanco) Časom som ale prišla na to, že Dušan je naozaj v pohode chalan, prvé stretnutie v kaviarni s ním a s Vevou si pamätám doteraz a som strašne rada, že som sa s nimi spoznala! Dušan je taký ten typ kamaráta, ktorý vám poradí ohľadne chlapcov, vzťahov, povie vám narovinu  čo si myslí a poradí, hodí sa na kávičkovanie a je super parťák na akciách. Tiež chápe to, keď sa mu ozvem len raz do mesiaca, pretože naozaj nemám čas. No a tento Peťko mal pred nedávnom 18! (Dušan sa doteraz väčšine ľuďom predstavuje ako Peter).