Čím ďalej tým viac to nezvládam.
Otvorene si teraz v mysli uvážte, či ste niekedy túto vetu vyslovili, či už na hlas alebo sami pre seba. Ak je odpoveď áno, tak neprestávajte čítať.
Ja si túto konkrétnu vetu posledné dni, hovorím dosť často. A čo dni,
už to budú mesiace. Viete, niekedy sa zamýšľate nad tým, či toto všetko vôbec
zvládnete, zamýšľate sa nad tým, kedy sa toho stihlo nakopiť tak strašne veľa,
no a na spomínanú kopu len pribúda a pribúda a kebyže je reálna,
už by sa podľa mňa zrútila.
V jeden týždeň plačete nad školou v druhom už to
je aj ďalší problém o pár dní sa pridajú rodinné problémy, ďalej
zdravotné problémy, a vy s tou vašou zlou psychikou už vlastne nerobíte
nič iné, len beháte od jedných lekárskych dverí k druhým.
Rovnováha však raz musí prísť. Z kopy sa musí aj uberať
a verte mi časom naozaj z tej vašej kopy strašne veľa negatívnych
vecí zmizne. Možno nie všetky, možno vás stále niečo bude trápiť, no bude to
lepšie, všetko bude lepšie. Všetko čo potrebujete je čas.
Možno už väčšina z vás vie, že moje posledné obdobie
nebolo dobré. No teda, ono bolo priam veľmi zlé. Dá sa povedať, že som nežila, len
prežívala. Robila som veci, ktoré by som inak nerobila, začala sa baviť s ľuďmi,
s ktorými inak nikdy do kontaktu neprichádzam, prišla som o pár ľudí,
no to všetko asi malo prísť, jednoducho potrebovala som, aby mi niečo alebo
niekto otvoril oči. Boli však dni, v ktorých som sa nevedela tešiť ani z maličkostí
a kto ma pozná, ten vie, že sa teším naozaj zo všetkého. Raz sa nás naša
angličtinárka (ktorú mám ja len tak mimochodom veľmi rada, lebo je to strašne
skvelá osoba) pýtala, čo nás na vtedajšom dni potešilo a každý mal povedať
aspoň jednu vec, či mi veríte alebo nie, bola som v takej depke, že som
proste nedokázala nájsť nič. Jednoducho jedinou dobrou vecou v ten deň
boli peniažky, ktoré mi pípli na účte a myslím si, že vôbec nie je dobré,
keď jediná vec, ktorá vám vykúzli aspoň aký taký úsmev sú peniaze.
Tak nejak sa dostávam k bodu s ktorým som chcela
začať. Tešiť sa treba z maličkostí. Úplných maličkostí. Zo spevu vtákov,
krásnej oblohy, jarných kvetov, z pozdravu od neznámeho, každej dobrej
správy, z toho keď sa vám niekto ozve a vy viete, že na vás myslí,
jednoducho na svete je toľko krásneho a pozitívneho a my na to často
zabúdame a ponárame sa do problémov a depresií. Prestávame vnímať to
pekné. Skúsme sa stať na chvíľu ľuďmi, ktorých netrápia každodenné starosti,
skúsme všetko zlé zahodiť za hlavu, áno viem, bude to ťažké, no pokúsme sa
sústrediť na to dobré, pretože potom keď si na papieri spravíte dva stĺpce a spíšete
si tie dobré a zlé veci vo vašom živote, sami uvidíte, že toho dobrého tam
je jednoducho viac, lenže dobro zostáva zatienené. Kto alebo čo ho zatieňuje? Na to si
už musíte odpovedať sami.
Takže skúsme byť odteraz optimistami s úsmevom na
tvári, ktorých už len tak niečo nerozhádže a ktorí zvládnu všetko priam
excelentne. Žime pre daný okamih, nepremýšľajme so slzami v očiach o minulosti a naopak, nebojme sa budúcnosti, všetko čo máme je totiž tu a teraz. Kto do toho ide so mnou?
1 komentárov
Akoby si mi čítala z duše. Častokrát sa takto cítim a niekedy mám fakt pocit, že už to nezvládnem, že je toho na mna priveľa. No život je proste taký,čím je človek starší, tým viac prekážok mu život vnesie pod nohy, ale to iba preto, aby sa stal tým, kým je práve vprítomnom okamihu. Každá prekážka nám má niečo priniesť, niečo naučiť. Je to všetko lekcia. Ako povedal Winston Churchill: "if you are going thriw hell, keep going." po tme ako aj po daždi výjde vždy slnko, nikdy to nezostane rovnako :) presne tak je to aj s nami:)
OdpovedaťOdstrániťORLLING