Poznáte ten pocit keď ste na dne a snažíte sa opäť vstať a bojovať ale jediné čo chcete je plakať a byť schúlená v posteli ? Nejaké také okamihy prežívam v túto dobu. Najviac dôvodov prečo človek takéto okamihy prežíva je asi Faloš. Nikdy som si ani nemyslela ,že začnem písať článok o takejto chúlostivej téme. Nikdy by som si ani len nepomyslela ,že takéto okamihy budem prežívať ja. Možno tu už ani nejde o to ,že teraz som v pohode bez faloše možno tu ide o to ,že spomínam. Spomienky sú jedna silná emotívna vec priznajte si čo s vami dokáže spraviť jedna jediná fotka? Alebo jedna jediná pesnička? A prečo na nás myseľ vplýva takým vplyvom ? Predsa len tie dobré okamihy ktoré sme prežili nejdú len tak zahodiť je jedno či ste ich prežili s vašimi najlepšími kamarátmi alebo terajšími nepriateľmi najlepšie momenty máte stále vryté do pamäte a chcete aby sa zopakovali možno niektorý by chceli stoj času a tie momenty si vrátiť. Veď kto by nechcel byť opäť tak šťastný ako v tých momentoch ? Ale ako sa hovorí minulosť si treba ctiť hlavne tým ,že jej dáme pokoj nie ? Tak prečo na nás myseľ vplýva tak ako vplýva ? 

Na všetko človek príde časom..Čo stratil..Čo získal..čo ho posilnilo..A kto pri ňom skutočne stojí.. Kto hral len prázdnu hru.že skutoční priatelia sa nemenia zo dňa na deň..A že nič nie je také ako sa na prvý pohľad zdá.. Že možno človek s najkrajším úsmevom má v sebe najväčšiu bolesť...Že všetko je o prítomnom okamihu..Že minulosť nezmeníme.. Že budúcnosť je nejasná.. Že niekedy aj sekunda je dôležitá.. že netreba ľudí súdiť z vonka ale z vnútra.. Že skôr sa učiť chápať ako súdiť.. Učme sa byť ľuďmi s veľkým srdcom ♥