O ďalšom rúži ste už na mojom blogu určite počuli. Je to môj prvý Mac rúž v odtieni Creme Cup, čiže veľmi jemnej nude farbe. Čo sa týka konzistencie a nanášania, obe sú skvelé. Farba je tiež krásna a výdrž dostačujúca, no za tú cenu by som možno čakala viac. 

Dobre, na začiatok zdravím všetkých ľudí, ktorí si práve otvorili tento článok a budú schopní ho dočítať až do úplného konca. 
Je utorok 1.8.2017 - 17:32 a ja začínam písať prvé riadky tohto článku. Viete ako som vám sľubovala, že články budú bývať každé 2-3 dni? No, sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Všetko to začalo už minulú nedeľu, keď som sa prebudila s ukrutnou bolesťou hrdla, no nedávala som tomu veľkú pozornosť, jednoducho som si zobrala tabletky na cmúľanie, konkrétne Lišajník indický, pretože starká vyčítala, že bolesť hrdla po ňom prejde do dvoch dní! (Nie, naozaj to tak nie je, to by bol priveľký zázrak. ) V pondelok som s bolesťou hlavy, hrdla a stým, že som ledva rozprávala putovala ku kaderníčke, kde som strávila vyše štyroch hodín, pretože mi vyrovnávala vlasy. Všetko to fénovanie mi nespravilo vôbec dobre a moja bolesť hrdla sa ešte zhoršila. Od pondelka som už len ležala, pila čaje a cmúľala spomínaný Lišajník indický, no a aby toho nebolo málo, mamina zavelila, že kalciový sirup ma predsa dá dokopy! No dobre, najväčšia sranda prišla vo štvrtok, kedy som už nevedela prehĺtať (čítaj sliny som musela vypľúvať), nevedela dýchať a ani rozprávať. Tak sme teda putovali na pohotovosť, kde sa doktorka zhrozila, že také hrozné mandle v živote nevidela, a to už teda musela mať pekný vek. Povedala mi, že sa jej to nezdá, že ma objedná na ráno na krčné, pretože tam bude asi absces a budú mi to musieť rezať. Viete si predstaviť ako som sa v tú noc vyspala. Ráno som sa zobudila s horúčkami, áno s horúčkami, nie s teplotami. Prišli sme na krčné a doktorka hovorí, absces to nie je, to je v poriadku. Tak som sa začala tak radovať, že som prepočula ďalšiu vetu :"Ale musí ísť do nemocnice". Počula som až mamininu otázku : "Ležať?" A doktorka odvetila, že samozrejme, že s tým domov ísť nemôžem, lebo sa zadusím svojimi vlastnými mandľami, tak som teda hospitáciu odmietla a doktorka mi povedala, že mám ísť na infekčné. Väčšia sranda bola tam, doktorka mi zobrala krv, lebo jej prišlo na um, že to asi bude mononukleóza (chápete? mononukleóza, choroba, ktorú mala kedysi moja spolužiačka a ja som si vždy premietala v hlave otázku, čo za chorobu to vlastne je, keďže jej nič nie je, samozrejme, mononukleóza položí každého inak, je to podľa imunitného systému), dobre, o dve hodiny sme si prišli po výsledky a doktorka začala čítať, leukocyty v poriadku, čítala ďalej a zrazu a áno, je to mononukleóza, ty si odmietla hospitáciu? Tak ja sa ťa nepýtam, osemnásť nemáš, takže ideš ležať a nezazeraj po mne s tebou som husy nepásla (nebolo to zazeranie, to som už plakala), takže z ničoho nič som sa ocitla na infekčnom oddelení (mimochodom, sú tam návštevy zakázané) v izbe s dvomi posteľami no jedinou obyvateľkou, mnou. Plakala som asi ďalšie dve hodiny a sestričky, ktoré okolo mňa fakt behali a púšťali mi do žíl raz glukózu, raz NaCl a neposledne antibiotiká, sa nestíhali čudovať a každá z nich sa ma snažila utešiť. Po dvoch hodinách prišlo spasenie v podobe mojej najlepšej spolubývajúcej, do dverí vošlo vysmiate dievčatko (vtedy sa ešte smiala, no časom už plakala so mnou) a pozdravilo ma ahoj! Tak som skoro vyskočila z kože, celá šťastná, že tam nebudem ležať sama. Paťa, moja spolubývajúca, bola len o rok staršia a aj keď býva 70 km ďaleko, zistili sme, že máme veľa známych, mimochodom Paťa mala tiež mononukleózu, no mala postihnutú pečeň, teda akútny zápal pečene. Keď sme sa pýtali, čo je dievčatku vedľa nás, tak nám povedali, že má tiež mononukleózu (asi sa to teraz nejako šíri). Celú sobotu sme prespali, najprv som si myslela, že nám asi dali nejaké tabletky na spanie, no nie, teraz mi dochádza, že to sme boli naozaj také slabé. Horšia bola nedeľa, ktorá išla strašne pomaly, no a pondelok, ten som celý preplakala. Až v nemocnici zistíte, čo má skutočnú hodnotu, to bola jedna z hlášok, ktorú som povedala svojej najlepšej kamarátke včera večer. Inak áno, zistíte aj to, kto pri vás skutočne stojí, kto vás príde pozrieť, aj keď len pod okienko, kto vám zavolá, či napíše. No a dnes, som doslova prinútila doktorku pustiť ma domov. Ráno mi sestrička, ktorá ma prijala v piatok a bola najmilšia vzala krv a kázala som jej, nech ju popľuje, aby som mala šťastie, aby výsledky dopadli dobre. Tak teda výsledky dorazili, všetko som mala v poriadku, všetko sa zlepšilo, no pečeňové testy sa zhoršili. Nie oveľa, ale sú horšie. Tak som putovala na sono, pred ktorým som sa modlila a povedala doktorovi, nech komentuje všetko čo vidí. Pečeň je v poriadku, nie je zväčšená, prebiehajú v nej divné procesy, no to je pri tejto chorobe normálne. Tak som teda s výsledkami putovala za mojou izbovou doktorkou, ktorej som sa už ráno vyhrážala, že ak ma nepustí domov, tak idem na reverz. Povedala, že teda dobre, že som si to vydupala u primárky (našťastie, nebyť tej, tak tam ešte ležím!) a že prechádzam na domácu liečbu. To som už plakala od šťastia. Dobre, tak sa už teda nachádzam doma, s miliónom liekov, ktoré musím jesť, o týždeň idem na ďalšie pečeňové testy a vypadá to, že si ešte týždeň poležím, aj keď áno angína ma už prešla a mandle sú na veľmi dobrej ceste, poklopem si. Tento článok mal byť len takým upozornením, aby ste nepodceňovali ani obyčajné bolenie hrdla, aby ste na seba dávali pozor, vážili si zdravie a prajem vám všetkým, nech nikdy neskončíte v nemocnici, ono to tam ani nie je nejaké strašné, samozrejme pokiaľ vás neoperujú, ale je to strašné na psychiku. Ja som dostala super spolubývajúcu, kamarátku, s ktorou sme trávili čas hraním hier, hrali sme meno mesto, zviera vec; lodičky, proste zabíjali sme čas ako sa dal. A keď nad tým teraz rozmýšľam, asi sa to malo stať, asi som mala skončiť v nemocnici, asi som mala spoznať Paťu. Inak Paťa strašne ťa pozdravujem a posielam objatie, zajtra už pôjdeš domov určite aj ty! 

Ahojte všetci a krásnu stredu.
Ako prežívate tento týždeň? Ja som predvčerom bola u kaderníčky na trvalé vyrovnanie vlasov a myslela som si, že tam presedím aj svoj život. Neznášam také dlhé čakania, ale výsledok stojí za to. Včerajšok spolu s dneškom som preležala, pretože momentálne mi odišiel hlas a úhlavným nepriateľom je prehĺtanie, no okrem hrdla ma nebolí nič, tak dúfam, že mi to rýchlo prejde, lebo plánov na tento víkend mám viac než dosť.  A mimochodom fotky sú z piatkovej noci, ktorá sa vydarila na jednotku. Aký názor máte na Aperol Spritz vy? Chutí vám?

Už vo svojich 16 rokoch som sa stretla s prvou nespravodlivosťou, klamstvom, neochotou, neukážkovým chovaním dospelých osôb, ktoré sa mali zachovať úplne inak. S úplne čistým svedomím som sa k celej situácií vyjadrila a povedala si čo si myslím, aj keď viem, že ku starším osobám by som si to dovoliť nemala. Nikdy som si nemyslela alebo skôr nečakala som, že sa dostanem do situácie, kde si voči vám niečo vymyslia dospelí a vy sa jednoducho nemáte ako brániť, nemáte ako dokázať svoju nevinu. Preto ten dnešný názov článku, pretože som tak negatívne naladená z toľkej faloše okolo nás, že vlastne ani nemám chuť vyjadrovať sa o celej situácií pozitívne. Aby som ale nebola len záporne naladená, tak sa vyjadrím aj ku včerajšej noci, z ktorej nemám žiadne fotky, ale viete ako sa hovorí, najlepšie zážitky sa nedostanú no sociálnu sieť. Včera sme si užívali festival na Ružinej a spoznali kopu nových ľudí! Nemajte strach zo spoznávania nových známych. 

Ahojte všetci a krásny piatok! 
Dúfam, že si všetci užívate prázdniny a ak už náhodou pracujete, tak dúfam, že si užijete nádherný víkend! Ja prežívam krásne dni vďaka svojim priateľom a rodine. Včera sme si uvarili guľáš a bolo to ako za starých čias, prišli všetci kamaráti, s ktorými sa inak nemám možnosť vidieť, dnes si chystáme babský večer v podobe aperol night a zajtra je na Ružinej festival, na ktorom vystupujú moji obľúbenci Rock Reunion, vidím sa tam s niekým? Aký program máte na víkend vy? 

Určite to poznáte, keď si len šomrete popod nos ako s niečím chcete prestať, ukončiť trápenie alebo len jednoducho niečo skončiť. Potom sa pozriete spätne a poviete si, že to vlastne za to stálo, že to stálo za všetko to trápenie, možno neúspech, pretože vždy sa vlastne poučíte a veľa získate. Mne sa to dnes stalo na fotení tohto outfitu, viete ako vždy hovorím, že sa ospravedlňujem za nedostatky, no dnes to bolo ešte horšie. Bolo ukrutné teplo, takže s dlhými čiernymi rukávmi som sa necítila najlepšie no a na vysokých topánkach na lúke? Ale keď sa na tie fotky pozerám spätne, práve v tejto chvíli si hovorím, že to stálo za to. A možno som vám dala len zlý príklad, no vy sami viete ako sú niektoré veci ťažké a nakoniec stoja za to! 

Každý máme pochmúrne dni, no je len na nás ako veľmi nás zasiahnu a z čoho sa budeme tešiť. Mne dnešný deň vylepšil kuriér, ktorý mi priniesol nečakanú zásielku. A akú voňavú! No nemusí to byť len zásielka od kuriéra, tešte sa zo západov či východov slnka, chvíľ strávených s rodinou či priateľmi, každého nečakaného úsmevu či pozdravu, jednoducho užívajte si život! 
Určite už každý z vás videl nové reklamy od Nivei, v ktorých predstavuje svoje nové sprchové peny, antiperspiranty a telové mlieka s arganovým olejom, mne dnes prišli veci tri : 
1. Ošetrujúca sprchová pena s ovocnou vôňou, ja osobne milujem sprchové peny a veľmi ma bavia a vôňa tejto je priam neodolateľná! 

2. Antiperspirant Flower Time, ktorý sľubuje až 48H účinnosť a získal si ma svojou nádhernou vôňou. 

3. Telové mlieko Ruža&Arganový olej, ja osobne v poslednom čase používam len krémy od Nivei  (detské) a medzi svoje obľúbené produkty som zaradila aj odličovače od Nivei a ich telové mlieka, preto sa veľmi teším na toto! Vďaka pridanému arganovému oleju by malo byť vhodné na moju suchú pokožku. 

Ahojte! 
V dnešnom článku by som Vám chcela ukázať e-shop, ktorý obsahuje naozaj krásne oblečenie.  Tiež som si pripravila wishlist spoločenských šiat, wishlist by Vám mohol pomôcť ak hľadáte spoločenské šaty na svadbu alebo na plesovú sezónu, ktorá je síce ešte ďaleko, no čas beží strašne rýchlo. Určite sa ani nenazdáme a opäť tu bude jeseň, opäť sa vrátime do školských lavíc. Dúfam, že nie som jediná pesimistická osoba, no na teraz vám chcem ešte popriať, nech si prázdniny užívate plnými dúškami, nech sa o nič nestrachujete, nech sa nestresujete a žijete naplno! 
1. Tieto úžasné krásne šaty sú v terajšej móde absolútne in, vďaka výšivkám a ich strihu v nich zažiarite na všetkých udalostiach! 
2. Zelené šaty, ktoré Vám nádherne odhalia dekolt proste vo svojom šatníku musíte mať. 
3. Tieto šaty nie sú vhodné na všetky typy postáv, no ak máte tú správnu, tak v nich budete vyzerať dokonalo! 
4. Tieto biele šaty sú síce jednoduché, no v jednoduchosti je krása no nie? 
5. Ďalšie jednoduché, no krásne šaty, ktoré sa hodia na akúkoľvek príležitosť. Nie sú ani veľmi slávnostné no ani obyčajné. 
6. Ružové maxišaty, ktoré sú trošku extravagantné, no ak máte čo ukázať, tak pre Vás ako stvorené! 
7. Vínová červená je v móde v každom ročnom období a tieto jednoduché šaty sú opäť prekrásne. 

Opäť raz si v týchto nočných hodinách sadám ku počítaču a začínam písať riadky, ktoré sa píšu, dá sa povedať úplne sami. Opäť raz si chcem vyliať srdiečko a podeliť sa s vami o moje terajšie pocity. 
Prečo sa k blogu vraciam vždy tak neskoro? Došiel mi čas. Došiel mi čas takmer na všetko. A prečo si z blogu začínam postupom času robiť denník? Sama neviem. Cez pracovný týždeň som na internáte a trápim sa v škole, v ktorej to je v tomto období čoraz ťažšie, no a cez víkendy pracujem od rána do večera, keďže som si konečne našla brigádu. Nie že by mi táto moja vyťaženosť vadila, to nie, len si asi neviete predstaviť aká unavená som a ako mi nezostáva takmer žiadny čas na nič iné. S kamarátkou, ktorá odo mňa býva o dva domy sme sa nevideli už možno aj dva mesiace, to už o niečom svedčí nie? 

A aj napriek tomu, že mi nezostáva takmer žiadny čas na rodinu, kamarátov, Taru, blog, čítanie a fitko, proste na všetky veci, ku ktorým sa rada vraciam, som šťastná za tie veci, ktoré mám. Vďaka brigáde som spoznala veľa nových ľudí, zažila akcie, ktoré by som inak nezažila, naučila sa veľa nových vecí, no a vďaka internátu sa zo mňa stal celkom iný človek, nezávislý, samostatný.O to  viac si ale užívam okamihy, keď sa mi podarí po dlhej dobe stretnúť  s takmer celou rodinou, keď len tak sedíme a grilujeme. Milujem prechádzky s Tarou, aj keď ich praktizujeme strašne málo, no vždy si ich užijeme. Vždy sa teším na nočné výlety s kamarátmi, pretože si odnášam vždy perfektné spomienky, veď len koľko spomienok máme z posledných zábav. Jednoducho, buďte vďačný za to čo máte a neberte to ako prioritu. Pretože nič vo vašom živote nie je prioritou, príde obdobie keď vám už aj prechádzka so psom začne chýbať, keď si s kamarátkou nebudete vedieť zladiť čas, lebo toho budete mať obe veľa, príde obdobie, keď aj dva týždne neuvidíte svoju rodinu, lebo vám do toho príde kopec iných vecí, no a presne v týchto chvíľach sa naučíte vážiť si to čo máte. 

Love u ♥

Keďže šampón sa veľmi neodporúča používať na suché vlasy (lebo ich viac vysušuje), tak som si k nemu rovno objednala aj masku na vlasy, ktorá spôsobuje mojim vlasom skutočné blaho. Ak nejaký produkt na vlasy môžem naozaj odporučiť, tak to bude práve táto maska, po ktorej sú vlasy neskutočne hebké a vyživené. Bohužiaľ tiež sa rýchlo minula a mne už z nej nezostalo nič, plánujem si ale kúpiť jej ďalšie balenie.